Ne/šikovný študent

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Diel štvrtý

Štvrté pokračovanie ne/šikovného študenta.
V štvrtej časti sa pokúsim priblížiť a vysvetliť ako som sa dostal na vysokú školu a prečo, respektíve podľa čoho som si vyberal vysokú školu. Na Slovensku je celkovo 36 vysokých škôl. Ako to už býva zvykom u študentov posledných ročníkov na stredných školách, že si posielajú prihlášky na nimi vybrané vysoké školy, vyberajú si tie najlepšie školy alebo sa rozhodujú na základe toho čo ich najviac baví alebo v čom majú najväčší talent a chcú ho ďalej rozvíjať alebo proste sú tu študenti ako ja, ktorí si vyberajú vysokú školu, len kvôli tomu aby nejakú vychodili a dostali titul. Ja som si zvolil jednu školu zameranú na manažment a ekonomiku a druhú školu zameranú v pomernej väčšine na ekonomiku. Z rôznych dôvodov ich nebudem menovať, na prvú školu bolo potrebné, ak sa chceli študenti dostať, absolvovať prijímacie konanie. Prijímačky boli rozdelené na dve časti, kde v prvej bol test z matematiky a v druhej sa testovali vedomosti z anglického jazyka. V oboch testoch bolo možné dosiahnuť plný počet 100 bodov. V jedno pekné ráno som dostal poštu s výsledkami prijímacích skúšok a na moje počudovanie a moju „veľkú“ snahu pri týchto dvoch písomkách som zostal mierne zaskočený. Spolu som získal 3 body, 2 body za matematiku a skvelý 1 bod z angličtiny. Na teste z matematiky boli príklady, ktoré by robili problémy aj jadrovému fyzikovi, a pri teste z angličtiny sme mali „jednoduchý“ text, z ktorého som rozumel len, že deti z afriky nemajú baterky, ale predpokladám, že aj to som zle rozumel. Niet divu, že ma nakoniec nevzali, tri body boli asi málo. Na druhú školu sa prijímacie konanie konalo formou tzv. výberového konania. Opäť som neuspel. Kritériami pre výber študentov na túto školu bol priemer známok z tretieho ročníka na strednej škole, a keďže ja som mal strednú školu celkom u prdele, tak v treťom ročníku som mal známky z fyziky a chémie štvorky, našlo sa tam aj zopár dvojok a dokonca som mal aj jednotku, ktorá bola zo správania. Takže prekvapenie sa nekonalo a nevzali ma ani na túto školu, veď koho by aj chceli, keď mal priemer z predposledného ročníka na strednej škole 2,33. Smutne som rozmýšľal čo ďalej, čo budem robiť. Začal som si aj hľadať prácu na pracovnom portáli, ale po kliknutiach na pár ponúk ma v momente prešla chuť pracovať. Tak som rozmýšľal ďalej a napadlo ma, že veď na niektoré školy bolo vypísaných aj 500 voľných miest, tak by som sa do tohto poštu ešte mohol zmestiť. A čuduj sa svete, bolo otvorených hneď niekoľko druhých kôl pohovorov na vysoké školy. Stavil som to na istotu, vybral som si školu, na ktorú brali formou prijímacieho konania a kritériom bol priemer známok z matematiky, z ktorej som mával jednotky a dvojky. Podal som teda prihlášku, o pár dní mi prišla odpoveď, že som prijatý. Povedal som si YES, budem mať minimálne pol roka prázdnin, pol roka trval jeden semester. Lenže na tejto škole bola aj fyzika s ktorou som ja dodnes neni veľký kamoš. Prišiel september, zapísal som sa do ročníka a mal som ešte jeden týždeň voľna kým začne semester. Keďže som bol prijatý na túto vysokú školu až v druhom kole, internát som nedostal hneď. Internát, teda lôžko v jednej z izieb internátu mi bolo pridelené až v prvý deň na začiatku semestra, aj to som si musel ráno privstať a od piatej ráno stáť na sviežom počasí, kým som sa nedostal na radu ku pani riaditeľke internátov, ktorá mi schválila bývanie a pridelila izbu. Na izbe som mal na začiatku jedného spolubývajúceho, o ktorom ešte budem písať a je sa načo tešiť, je to totiž chalan z východu, ta on lúbi vypic a druhého spolubývajúceho, ktorý bol tiež z východu, ale mal dlhé vlasy a nelúbil vypiť, ale za to bol závislí na jednej nemenovanej počítačovej strategickej hre. Izba bola trojlôžková na šiestom poschodí s výhľadom z jedného okna. Po vybalení sa, pozoznamovaní sa, som sa vybral do školy. Mal som zmiešané pocity na jednej strane som sa tešil na nových ľudí, spolužiakov, na druhej strane som mal obavy ako dlho sa mi tam podarí udržať, keďže učenie a ja sme neni moc dobrý kamaráti. Prvý deň dopadol v celku dobre, mali sme len zopár prednášok a na záver dňa prebehlo oficiálne privítanie všetkých prvákov pánom rektorom. Stal sa teda zo mňa vysokoškolák, študent. Získal som proste polroka prázdnin navyše nakoľko som nemusel každé ráno vstávať do práce a odovzdávať tam svoj drahocenný čas niekomu inému. V piatej časti pridám vtipné príhody z bývania na intráku, konkrétne v období, keď som bol v treťom ročníku a mojimi spolubývajúcimi boli Miro, áno ten Miro z predchádzajúcej časti a Peťo.

The STORY | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014